Národné vízum v záujme SR: rýchla cesta pre pracovníkov z tretích krajín

Národné vízum v záujme Slovenskej republiky je vízum typu D, ktoré udeľuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pracovníkovi z vymenovanej tretej krajiny na vymenovanú profesiu. Podľa MZVEZ SR sa udeľuje na dobu trvania zamestnania, najviac na jeden rok, a nemožno ho obnoviť. Zoznam krajín a profesií určuje nariadenie vlády.

Kto sa doň zmestí a podľa čoho sa to určuje

Režim upravuje nariadenie vlády č. 113/2023 Z. z., ktoré bolo novelizované nariadením vlády č. 404 zo 17. decembra 2025 s účinnosťou od 1. januára 2026. Znenie je dostupné v Zbierke zákonov na Slov-Lexe. Nariadenie pracuje s dvoma zoznamami naraz a zamestnávateľ musí prejsť obidvoma, nie jedným.

Prvým zoznamom je krajina pôvodu. Pre rok 2026 sú medzi oprávnenými krajinami Nepál, India, Filipíny, Indonézia, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Gruzínsko a Uzbekistan spolu s ďalšími štátmi vymenovanými v nariadení vlády. Ak krajina pôvodu na zozname nie je, tento režim neexistuje ako možnosť a zamestnávateľ ide štandardnou cestou prechodného pobytu na účel zamestnania.

Druhým zoznamom je profesia. Oprávnenosť sa určuje podľa zamestnaní v štatistickej klasifikácii zamestnaní ISCO, teda podľa kódu, nie podľa názvu pozície v inzeráte. Toto je miesto, kde najčastejšie vzniká rozpor. Pracovná zmluva, hlásenie voľného pracovného miesta na úrade práce a žiadosť o vízum musia niesť ten istý kód ISCO. Ak personálne oddelenie zapíše do zmluvy širší názov pozície, než na aký znie nahlásené miesto, konzulárny úrad má dva rôzne opisy tej istej práce a spis sa vracia.

Nariadenie vlády č. 224/2026 Z. z., zverejnené na Slov-Lexe s účinnosťou od 1. septembra 2026, rozširuje národné víza aj na vysokoškolské vzdelávanie a na výskum a vývoj. Pre výrobného zamestnávateľa to nemení nič, pre zamestnávateľa s vlastným vývojovým pracoviskom otvára druhý vstupný titul pre tú istú krajinu pôvodu.

Čo robí zamestnávateľ a v akom poradí

Národné vízum nevzniká na konzuláte, vzniká na slovenskom trhu práce. Zamestnávateľ najprv nahlási voľné pracovné miesto príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pripraví pracovnú zmluvu alebo prísľub zamestnania a až potom pracovník podáva žiadosť o vízum na zastupiteľskom úrade SR v krajine pobytu. Konzulárne kapacity v Naí Dillí, Manile a Belehrade sú tým skutočným úzkym miestom, nie posúdenie spisu.

Rok, ktorý sa nepredlžuje

Najdrahšia chyba v tomto režime nie je vstupná, je výstupná. Vízum sa nedá obnoviť, takže pracovník, ktorý pricestuje v marci, má reálne pracovné okno do marca nasledujúceho roka a v tom istom okne musí prejsť na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak má zostať. Ak zamestnávateľ začne s prevodom v jedenástom mesiaci, cudzinecká polícia má na rozhodnutie zákonnú lehotu, ktorá siaha za dátum skončenia platnosti víza, a pracovník musí krajinu opustiť uprostred zákazky. Rozumný plán zakladá spis na prechodný pobyt okolo šiesteho mesiaca, nie v poslednom štvrťroku.

Druhá chyba je administratívna. Ak sa u pracovníka s národným vízom zmení pozícia alebo prevádzka, kód ISCO, na ktorom vízum stojí, prestane zodpovedať skutočnej práci. Vízum tým stráca podklad, aj keď doklad naďalej fyzicky platí, a pri kontrole inšpektorátu práce je to rozpor na strane zamestnávateľa.

Ako sa národné vízum líši od kombinovaného dokladu, ktorý používa väčšina únie, opisuje text jednotné povolenie v EÚ. Porovnanie lehôt medzi slovenským a susednými koridormi nájdete v texte lehoty pracovných povolení podľa krajín.

Národné vízum v záujme SR je nástroj na rýchly nástup, nie na trvalé obsadenie miesta. Zamestnávateľ, ktorý ho používa vedome, počíta s jedným rokom ako s prechodovým obdobím a druhý spis pripravuje skôr, než prvý doklad dobehne. Podmienky konkrétneho koridoru vieme prejsť s vaším tímom na stránke pre zamestnávateľov.